Blog

Čo si myslím o slovenskom zdravotníctve na základe vlastných zážitkov a skúseností?

V skratke, že je horibilné, desivé, neúctivé, arogantné, česť výnimkám. Keď človek o tom číta alebo počúva, hrozné. Ale keď je sám aj jeho súčasťou, stráca dych.... Aké sú z toho závery, nájdete úplne dolu.

Moje zážitky začali kedysi v pôrodnici. Prvých šesť dní reporty o zdraví bábätka pozitívne. Na siedmy deň informácia o zdravotnom stave takto: „Vy si uvedomte, že Váš syn nie je zdravý, má podozrenie na anatomickú chybu srdca“. Matke, prvorodičke veľmi „citlivý“ oznam. Podlamujúce sa kolená, strach o dieťa. Nasledovali vyšetrenia. Lekárka príkro s výčitkami na nás rodičov po každé, že pre nekľud dieťaťa nemôže zmerať EKG. K tomu pripájala ďalšie „pozitívne podporné“ vyhlásenia. Vyhľadali sme iného odborníka, kvôli konzultácii stavu a tomu, že tie nepríjemné komentáre boli naozaj nepríjemné. Zhodnotenie zdravotného stavu odlišné a vôbec nie až také desivé. Pani doktorka sa urazila, že nedôverujeme jej odbornosti. A ďalšia kontrola. Pri nej, štvormesačné bábätko s natiahnutými rukami a nohami zavreli do úzkej transparentnej trubice a zavesili do vzduchu na hák kvôli RTG. Neprajem zažiť. Po dlhšej chvíli, počas ktorej sa mi podarilo dieťa ukľudniť, vyšla arogantná sestrička, ukázala na nás prstom a zahlásila „Vy ešte raz, zle som röntgen zamerala“... Nikdy sa lekárom nepodarilo syna poriadne vyšetriť, kým sa nepodarilo mne nájsť známeho, lekára. Už s trocha väčším synom prehodil pár milých slov, a aj keď trocha poplakal, konečne na papieri verdikt, že je zdravý.
Nemocnica ORL (vek 2,5 roka), výber mandlí. Sestrička na nás doslova ziape, prečo sme syna nepripravili na to, že ide na operáciu. Skvelý prístup. Potom, čo sa s ním viaceré tety tohto komunikačného štýlu z ORL zavreli do miestnosti, kde ziapali už len na neho, ďakujem za horkokrvný prístup otca, kedy rázne otvoril dvere a vytrhol plačúce dieťa sestričke z rúk. A „domov“ zavelil. Nevedomá, vediac, že sa synovi ťažko dýcha, som tam s ním zostala tak sledovať, čo sa dialo ďalej a nechápala. Detičky od skorého rána hladné, smädné, nemohli piť a jesť nič, lebo ich čakal zákrok. Na ten sa dostali až okolo 11. Po ranných emočných rozlúčkach s rodičmi sedeli v izbách v pyžamkách plačúce na zemi. Akosi sa pozabudlo, že v zadnej miestnosti je pre ne miestnosť - herňa aj s dozorom. Zobrala som syna na reverz domov hneď v ten istý deň. Po pol roku a opätovných ťažkostiach s dýchaním, opätovná kontrola. Vraj mandľu von. Keď som sa ohradila, že mu ju iba pred pár mesiacmi vybrali, hneď sa pani doktorke javil vydýchnutý motýlik v poriadku. Čo dodať?

A ako to vyzerá s odstupom času? Ešte horšie. Lekári na pohotovosti, ako aj ďalší lekár odborník vyšetrujúci môjho otca po pošmyknutí sa a páde na ľade, prehliadli zlomeninu panvy. Všimol si ju na rovnakom snímku až tretí lekár (ináč pre zaujímavosť pán doktor ordinoval s nohami vyloženými na stole) po niekoľkých týždňoch neznesiteľných bolestí. Dobrú pol hodinu svojho ordinačného času, kde sa kupujú kvôli poradiu časenky za 10 eur aj v stave neznesiteľných bolestí, prehováral rodičov, aby sa určite nikde nesťažovali a nerobili problémy...Pokračovanie? Nedostatok pohybu, nedostatočná cirkuláciu krvi v žilách nôh a cievne problémy na seba nedali dlho čakať. Bolesti také, že lekárka z obvodu zodpovedne odporučila nemocnicu a cievneho chirurga. Po 5 hodinovom čakaní na urgentnom príjme, kde arogancia visela snáď aj vo vzduchu, ordinujúci lekár zamietol požiadavku sprevádzajúcej osoby zúčastniť sa na výslednom rozhovore o zhodnotení stavu a možnostiach hospitalizácie. Viem, že si otec hospitalizáciu vybrať mohol, ale ani sa nečudujem, že si ju nezvolil. Citujem ho „tak na tú aroganciu budem musieť myslieť asi aj vtedy, keď budem do neba letieť ...“.

Časenka k miestnemu cievnemu chirurgovi bola voľná až o mesiac a pol. Napriek prosbám, aby sa sestrička zľutovala a skúsila nájsť skorší termín. Prípadne, ak niekto vypadne. Nič, bez odozvy. V deň D vyšetrenie, nohy v takom stave, že lekár okamžite nariadil hospitalizáciu. Otca sme viezli autom, ešte stále zišiel 3 poschodia pešo po svojich. Prvý deň pobytu v nemocnici, v kúpeľni spadol, nariadili mu nevstávať. Liečba spočívala v infúziách a silných liekoch na utlmovanie bolestí...už sme sa s ním v duchu lúčili, vidiac, ako sa jeho stav zhoršuje. S veľkými ťažkosťami dýchal i komunikoval. Na 10. deň zrazu telefonát, prepúšťame ho do domácej starostlivosti. V správe stálo, že pacient je samostatný, dýchanie čisté. Saniťáci ho nečakane naložili do sanitky, na ktorú sú ináč čakacie lehoty aj do 5 hodín, napriek tomu, že vzhľadom na jeho stav a totálnu imobilitu bolo dohodnuté v telefonickom rozhovore s lekárkou, že ho moja mama bude sprevádzať. V zmysle dohody bola na ceste do nemocnice, avšak otca nenašla, ako som spomenula, medzičasom ho služba zo sanitky naložila a odviezla domov. Neviem, čo by urobili, keby sa nablízku náhodou nenachádzal vnuk, ktorý byt sprístupnil. Snáď by ho tam vyložili ako preprávku zeleniny? Alebo vari by počkali, kým sa moja mama premiestni v MHD späť? Neviem, ale už žiadne ilúzie o prejavoch ľudskosti a súcitu v našom zdravotníctve nemám. Samozrejme, že službu konajúci zdravotníci vyslaní k lôžku pacienta domov výstupnú správu úplne znegovali a sami neveriacky krútili hlavou, ako si niekto môže dovoliť takto absurdne zavádzať. Príbeh sa ešte stále neskončil, ale asi stačí mne aj vám...

Čo som ním chcela povedať?

Po prvé, že slovenské zdravotníctvo (podľa mňa sa hodí viac názov slovenské chorobníctvo) je plné arogancie a neúcty voči ľuďom.

Po druhé, že každý dospelý človek je za svoje zdravie zodpovedný, aj za správnu prevenciu. Antibiotiká, infúzie a iné lieky sú len dočasnou „pomocou“ a príčiny zdravotných problémov neriešia. Viac o tom, prečo napríklad choroby vznikajú a ako niektoré z nich liečiť, nájdete aj v knihe Cesta k harmónii a zdraviu – rady a recepty. Všetci, ktorí do správnej prevencie energiu a čas nevkladajú, podporujú vytvorený absurdný zdravotný systém, ako aj farmaceutický obchod s liekmi. A nielen, že si ničia svoje zdravie, ale konzumáciou liekov zamorujú životné prostredie i vodu. Ako dôkaz, jeden príklad zo zmysluplných výskumov http://tech.sme.sk/c/6996967/v-splaskoch-je-vela-drog-omamuju-aj-ryby-najviac-pervitin.html alebob http://tvnoviny.sk/sekcia/domace/archiv/vo-vode-su-steroidy-ci-antibiotika-sme-ohrozeni.html.

Po tretie to, že za zdravie malých detí sú zodpovední rodičia. Pokiaľ sú deti počaté z lásky a prenatálny vývoj, ako aj ich výchova prebehne v láskavom vzťahu oboch rodičov, deti budú zdravé a šťastné. Ak však budú vychovávané v napätí a v nedobrom vzťahu, bude ich zdravie podlomené. Toľko k vysvetleniu zodpovednosti rodičov za zdravie detí.

Po štvrté, o svoje zdravie sa staráme zo zodpovednosti voči sebe i svojmu okoliu, menovite blízkym. Pozerať na utrpenie vôbec, rodiny obzvlášť, nie je ľahké po žiadnej stránke.

 

Kontaktujte nás

BFY, s.r.o.
e-mail:
0905 493 975