Blog

Myslíte si, že je zodpovedné od majiteľov, keď púšťajú svojich psov na voľno, aj keď ich štvornohí miláčikovia, nepribehnú na prvé zavolanie? Zážitky a skúsenosti.

Prechádzka pri Morave. Účastníci ja, môj vtedy malý syn (3 roky) s malým bicyklom i korčuľami na nohách , môj otec a naše dve fenky, jedna malá, druhá strednej rasy. Hneď pri aute sa k nám pridáva pes s retiazkou na krku, bojové plemeno. Vtedy ešte u nás veľmi nerozšírené, ale už som poznala dvoch majiteľov, ktorí si ich vybrali. Z toho jedna pani mohla chodiť venčiť svojho psa len do lesa (pretože bol nezvládnuteľne agresívny voči ostatným súkmeňovcom) a jedna kamarátka (ich pes začal trhať druhých na ulici až od roka a dokonca pri bitke pohrýzol aj ju .....). Vrátim sa k Morave. „Náš“ sa správal milo a zapája sa spolu s našimi do aportovacej hry. Prechádzka pekná, všetci účastníci sú spokojní. Z ničoho nič „milý pes“ napáda našu malú fenku. Celé zrazu zlé, nebudem popisovať detaily, ľahko sa dajú predstaviť. Nedá sa na to ani pozerať ani počúvať. Môjmu otcovi sa podarí chytiť toho cudzieho psa za obojok na krku a kričí na mňa „ber ju na ruky“. Beriem, ale keď sa pes ku mne priblíži, v strachu ju púšťam...otec zopakuje svoj smelý čin ešte raz, beriem ju opäť do náruče a dodnes neviem, ako sa mi ju podarilo prehodiť k nemu. Syn plače, nechápe, malú Dorinku nesie otec na hlave, po ktorej mu steká krv. Pes za nami a doskakuje na otca. Nikde nikoho. Našťastie Meggy, väčšia fenka, psa odháňa svojou fistulou a ten jej dá pokoj (ju by sme niesť určite nezvládli). Ťahám plačúceho syna s korčuľami stále na nohách na bicyklíku a prosím ho, nech neplače a vydrží. Blížime sa k vojenskej stanici, kde máme zaparkované auto..a odtiaľ na nás nepohnute hľadí muž. Kričíme na neho s prosbou o pomoc. A takáto je odpoveď. „Čo ho mám zastreliť? Veď ten pes stojí 30 000 korún. Neurobí absolútne nič. Veľmi komplikovaným spôsobom sa nám podarilo nastúpiť do auta, na etapy. Ujsť bez toho, že by sa nám pes vrútil do auta. Zraneniam našťastie fenočka nepodľahla, ale zopár stehov ju to stálo. Nás peňazí, ktoré nám samozrejme nikto nevrátil. Ďalších niekoľko rokov, syn nie je schopný zostať sám. „Maminka vidím čierneho zlého psa, keď zavriem oči...“.

Takýchto a podobných zážitkov má veľa ľudí, ako počúvam. Aj keď nie z médií, ako sa ma nedávno zhovievavo spýtala jedna majiteľka, keď videla, s akou hrôzou hľadím na jej bojového psa blížiaceho sa k môjmu malému veselému jack-russelovi. Žiaľ, vidím, že počet plemien psov, ktorí sú svojimi reakciami nevyspytateľní a majiteľmi púšťaní bez toho, že by ich dokázali privolať na povel, narastá.

Tak sa pýtam prečo majú niektorí ľudia potrebu vlastniť potenciálne nebezpečné plemená, ktoré nevedia výchovne zvládnuť?

 

Kontaktujte nás

BFY, s.r.o.
e-mail:
0905 493 975